Revúca historická

Úvodní strana > Město > Litovel v médiích > Padesát let družby Litovle s Revúcou

Rozmach mesta, ktoré sa spočiatku vyvíjalo ako roľnícka, pastierska a banícka osada, bol poznačený rozvojom remesiel, obchodu a predovšetkým viac ako poltisícročnou tradíciou výroby a spracovania železa. Najviac sa však Revúca preslávila v druhej polovici 19. storočia ako jedno z centier slovenského národného a kultúrneho života.

Neoddeliteľnou súčasťou Revúcej sú jej pamätihodnosti (národne kultúrne pamiatky) pripomínajúce dejinné udalosti mesta.

Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia

Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia Brány Slovenského evanjelického a. v. gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16. septembra 1862. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu.

Historický prínos tejto vzdelávacej inštitúcie dnes pripomína stála expozícia sprístupnená v Múzeu Prvého slovenského gymnázia Revúca, kde sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. Súčasťou areálu je Park slovenských národovcov a v súčasnosti v budove sídli aj Turistické informačné centrum.

Nová budova Prvého slovenského gymnázia

Nová budova Prvého slovenského gymnázia Budova bola postavená v období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871–1873 zo zbierok a darov. V súčasnosti je budova sídlom Prvého slovenského literárneho gymnázia.

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona

Gotický kostol je najstaršou stavbou v meste a v centre Revúcej bol postavený už začiatkom 14. storočia. Kostol je súčasťou Gotickej cesty, prvej kultúrno-poznávacej cesty, ktorá predstavuje najvzácnejšie skvosty regiónov Gemer a Spiš.

Evanjelický a. v. kostol

Evanjelický kostol je druhá najstaršia stavba v meste, v ktorej dňa 16. septembra 1862 bolo slávnostne otvorené Slovenské evanjelické a. v. gymnázium a pri vstupe do kostola je umiestnená pamätná tabuľa venovaná tejto udalosti.

Evanjelická fara

Historická budova fary, v súčasnosti Zborový dom, sa nachádza v areáli evanjelického kostola. Od 20. rokov 19. stor. bola fara jedným z významných miest národnobuditeľských snáh na Gemeri a Malohonte.

Mestský hostinec

Dvojpodlažná neoklasicistická budova mestského hostinca, známeho pod názvom Kohút, bola postavená v rokoch 1875–1876. Mestský hostinec bol kultúrnym a spoločenským centrom až do roku 1964.

Mestský dom

Klasicistická dvojpodlažná budova mestského domu s manzardovou strechou bola postavená v roku 1819. Jej výstavbou sa začalo tvoriť revúcke námestie. V strede priečelia budovy sa nachádza obraz bohyne zákonného poriadku Themidy a po stranách priečelia sú v poloblúkoch dva latinské nápisy. Nápis v ľavom poloblúku bol poodhalený a dotvorený v roku 1992 a znamená: „Tam hore svätá Themida a tu dole Bacchus (boh vína) hovoria pravdu“. V roku 1996 bol odhalený nápis na pravom poloblúku: „Senát a ľud veľkorevúcky postavil pre spravodlivosť, podnikanie a zábavu“. V prízemnej časti mestského domu bola kedysi strážna miestnosť, krčma, sklady, žalár a kancelárie. Na poschodí bola najväčšou miestnosťou mestská dvorana, v ktorej sa odvíjal kultúrny a spoločenský život obyvateľov mesta.